Edbusy

Ty si ma nepochopila,ja nikomu nevnucujem svoju pravdu a opakujem nesnažím sa nikoho obrátiť ani stiahnuť presvedčovacími metodami na opačnú stranu...Ani neposudzujem či si Edbusák a či robíš dobre...Mňa zaujíma skôr reálnosť projektu...Ani ja nesúhlasím pod?a mňa silovým zásahom v Edbusy,ale na projekte sú sporné skutočnosti ktoré sa šetria...A pochop aj ja by som mohla povedať že niekto sa snaží vnucovať opačný názor a neriešim to,pobavím sa na tom trošku...

Je naozaj škoda sa pozastavovať nad úbohosťou príspevkou typu 9:27:04 a príspevok Pepy.Vy snáď už ani nemáte súdnosť.No comment

Aj Ty ?

30. 3. 2009 09:27:04, Dostanou 10 let
A bude konec A ten talár sisi obliekol, bez neho to nie je ono.

Už 2 měsíce mlčí, to ještě nemají zpracovaný manuál z právního oddělení? Vaši klienti jej totiž mají.

Všetko, čo sa robí je dobre.Čo sa nerobí je zle, a má sa, - to je škodlivé, sedieť a niekoho kritizovať a buzerovať, búchať sa do p?s, vtedy netreba pohnúť prstom, toto niekomu vyhovuje.

A bude konec

Ano Monika prepáč ty naozaj výnimočne nie si provokatér.A samozrejme s Edbusy ťahať nemusíš,akurát sa snažíš nám vnútiť Tvoju pravdu a to sa mne nepáči.Ja Tvoj názor rešpektujem,ale nebudem Ti vnucovať môj na rozdiel od Vás nesympatizantov s Edbusy nám chcete ten Váš názor vnútiť.Veď ak je to pre vás podvod O.K.Viete aby firma mohla ukázať svoj zámer a realizovať svoju myšlienku potrebuje priestor,čas a hlavne pohodu a nie vytváranie neustále nejakých prekážiek,kriminalizovanie a podobné praktiky,to sa potom ve?mi ťažko pracuje,ale aj tak Vám ukážeme a dokážeme že to myslíme vážne a že to s podvodom nemá nič spoločné.To je to podstatné čo sa tu snažíme už rok vysvet?ovať.Tie niektoré fanatické výlevy niekoho kto sa tu vydával za Edbusáka,prepáč to nemá s našou myšlienkou nič spoločné.?udia su nevyspytate?ní a aj ve?a ?udí práve z radov Edbusákov ublížilo firme svojou nenažranosťou.Ale všetko sa kryštalizuje a nič sa nedeje náhodou to mi ver.

Toto, čo sa deje okolo EDBUSY, sa priznám, bolo očakávané. Že nám zatvoria majite?ov a všemožne sa konkurencia bude snažiť skrútiť verejnú mienku, čo už všetko poznáte, je tvrdé.
Mladá firma - počítače - "nástroje produktivity,"
- dokumentácie všetko zdevastovať a zobrať, na pováženie.Bez výzvy, podania vysvetlenia, teraz máme mi podávať vysvetlenia, mne to pripadá, že použili princíp našho Rentiera, prevrátený "im to má fungovať"? Nám nie?

To že neťahám za Edbusy,neznamená že som provokatér...Tvoj komentár v modrom riadku teda platí aj pre Teba a mohla si si ho odpustiť...-:)))

Monika dala som Vám informácie,predpokladám že vieš čítať v tom článku to máš čierne na bielom.Ja nie som autor článku,Ja som len dala informácie aby ste boli Vy provokatéri v obraze.

"Namiesto úsilia o dosiahnutie jednoduchej obchodnej rovnováhy sa krajiny "agresívne" ženú za maximálnymi tržbami z exportu, pretože aj tie najbohatšie z nich sú v insolventnej pozícii."
Chceme žiť doma, pracovať doma,aby všetek osoh zostal doma - pre naše národy.

Dobrý príspevok...Kopírovať vieš! Mnohý by ocenili na diskusii lepšie,keby si to už Ty prečítané vlastnými slovami aj okomentoval...pýšiš sa cudzím perím...a pri tom tvdíš že nerozumieme ničomu /ekonomika/ Ty si ekonom? Tak Ta poprosím vlastnými slovami...

a propó...EDBUSY nezlyhalo, zlyhalo myslenie ?udí. Zúčastnení na pripravovanom scenári, nedomysleli dôsledky svojho konania, zažitý do praktík minulosti, ale tie sú už nefunkčné!!!!

Veď to je to, čo vy zbožňujete. Oháňate sa nám aké máte super skúsenosti z minulosti. Uvedomte si, že EDBUSY je prvá firma, ktorá mala pracovať a uplatniť v?údnejšie systémy ekonomického riadenia. Čo sa stalo? V mene tých princípov, čo sú v odkopírovanom výťažku sú zatvorení naši majitelia.

Zlyhanie ekonómie ako vedy

Keď sa nejaká profesia sa vykonáva nekvalitne, ?udia nevyhnutne trpia. A keď tou profesiou je zhodou okolností práve ekonomická teória a prax, trpí celý svet. Ohromné množstvo sociálnych a environmentálnych problémov vyvolaných úsilím ?udstva správať sa "ekonomicky" svedčí o tom, že ekonomická veda a profesia nielenže zlyháva, ale jej odporúčania sú neuverite?ne deštruktívne. Ak chcete vedieť prečo, prečítajte si aspoň nasledujúce odkazy.

Musíš čítať pozorne,ale myslím že na pochopenie Vám treba ešte ve?a času,ale je dobré byť aspoň v obraze a pripraviť sa na zmeny

A jak tenhle problém řeší Edbusy?

Finančný systém postavený na zadlženosti

Keď sa nejaká profesia sa vykonáva nekvalitne, ?udia nevyhnutne trpia. A keď tou profesiou je zhodou okolností práve ekonomická teória a prax, trpí celý svet. Ohromné množstvo sociálnych a environmentálnych problémov vyvolaných úsilím ?udstva správať sa "ekonomicky" svedčí o tom, že ekonomická veda a profesia nielenže zlyháva, ale jej odporúčania sú neuverite?ne deštruktívne.

Zdá sa, že naši vládni predstavitelia, politickí ekonómovia a ekonomickí novinári sú celkom spokojní so súčasným stavom a vôbec sa nestarajú o hlbokú krízu, do ktorej takáto ekonómia priviedla svet. Bezstarostne diskutujú o nebezpečenstve "prehriatia" či o potrebe "ochladenia", ako keby ekonomika fungujúca na princípe kuchynského bojlera alebo hriankovača bola vhodnou bázou pre koordináciu ?udskej činnosti. Zdá sa, že rovnako spokojne pokračujú vo svojej práci tak "ako doteraz" bez toho, žeby sa zamysleli nad najznepokojujúcejšími a protirečivými údajmi vychádzajúcimi zo sveta peňazí a ekonomiky.

Napríklad všetky krajiny na svete trpia obrovským a ustavične rastúcim štátnym dlhom. Británia má dlh, ktorý sa rýchlo blíži k 400 miliardám libier, dlh Kanady dosiahol 650 miliárd USD a Nemecko už prekračuje 500 miliárd DM. Ide vari o chudobné krajiny? O nič chudobnejšie než Japonsko s dlhom zodpovedajúcim dvom tisícom miliárd dolárov alebo Amerika so štátnym dlhom prevyšujúcim päť tisíc miliárd dolárov. Pretože chudobnejšie krajiny sú ochromené v dôsledku svojej zadlženosti medzinárodným úverovým inštitúciám a zahraničným bankám, celkový obraz nám ukazuje svet trpiaci akútnou a stále sa zhoršujúcou insolventnosťou.

Ale toto je predsa úplne nelogické a absurdné... Tu automaticky vyvstáva otázka. Ak všetky krajiny sveta sú zadlžené, komu to vlastne dlžia? Rozum nám hovorí, že tam, kde je dlžník, musí byť aj verite?. Ak všetky krajiny sú zadlžené, potom kto vlastne dlhuje komu? Okrem logickej absurdnosti stavu, v ktorom všetky krajiny sú zároveň insolventné, takáto stále rastúca zadlženosť stojí v príkrom protirečení s reálnym a zjavným bohatstvom týchto krajín. Toto je zvýraznené ešte skutočnosťou, že krajiny s najväčšou zadlženosťou majú zároveň najvyspelejšie ekonomiky. Čo tak asi môžeme povedať rozvojovým krajinám, ktorým sa pod ťarchou dlhu podlamujú nohy, národom, ktoré okopírovali naše ekonomické inštitúcie a usilujú sa žiť život bez chudoby? "Usilovne pracujte, a jedného dňa aj vy budete mať taký malý dlh ako Amerika - púhych 5 tisíc miliárd dolárov!" (Pozn. prekladate?a: 8. júna 2005 dlh USA bol už 7 790 miliárd dolárov a 28. júla 2007 8 917 miliárd dolárov).

Avšak nielen tieto protirečivé údaje zostávajú nepovšimnuté zo strany väčšiny ekonómov nevšíma. Okrem stále rastúcej štátnej zadlženosti, prudko stúpa aj súkromná zadlženosť ?udí a firiem. Celková suma pôžičiek, hypoték, povolených prečerpaní bankových účtov a nákupov prostredníctvom kreditných kariet je naozaj ohromná a v Británii tvorí zhruba 780 miliárd libier, z čoho 500 miliárd znášajú bežní občania. Američania, pravdepodobne najbohatší národ, aký kedy žil na tejto planéte, sú najzadlženejšími ?uďmi na svete, pretože ich hypotekárne dlžoby v súčasnosti dosahujú výšku 4,2 tisíc miliárd USD. Podobne ako u štátneho dlhu, aj zadlženosť domácností je v príkrom rozpore so skutočným bohatstvom týchto národov.

Každé reálne hodnotenie situácie musí prísť k záveru, že Amerika, Británia a mnoho ďalších vyspelých národov majú fantasticky bohaté ekonomiky. Takáto obrovská osobná zadlženosť absolútne neodráža skutočnú situáciu. Ba čo viac, vďaka technologickému pokroku, ktorý zvyšuje ich už aj tak ohromnú ekonomickú výkonnosť, tieto krajiny sa stávajú ešte bohatšie, nie chudobnejšie. Kde je však finančný odraz tohoto vývoja? A prečo toto reálne bohatstvo nevyvolá spätnú väzbu v podobe zníženého tlaku na prácu a výrobu? Toto bohatstvo nemá žiaden finančný odraz, ba finančný systém registruje úplný opak bohatstva. V ňom existuje iba rastúca zadlženosť, ktorá vystavuje naše ekonomiky a v nich pracujúcich ?udí stále intenzívnejšiemu finančnému tlaku a privádza k peňažnej chudobe.

Dôvera v peniaze
Medzi ekonómami, ale aj všeobecne medzi ?uďmi panuje zhoda v názore na peniaze, že sú neutrálnym a presným médiom a že odrážajú iba ekonomickú skutočnosť. Táto dôvera sa prejavuje v bezhraničnej akceptácii nielen nerealistickej zadlženosti, ale aj celého radu ďalších peňažných údajov. Napríklad Amerika v súčasnosti zvyšuje svoju už aj tak kolosálnu produkciu - nie však preto, aby uspokojila svoje potreby -, ale preto, lebo je nútená získavať príjmy z exportu a nimi vylepšovať svoju platobnú bilanciu. Zároveň mnoho krajín Tretieho sveta sa usiluje vybudovať silnejší exportný sektor, a to opäť nie preto, aby vyrábali produkty pre svoju potrebu, ale aby zlepšili platobnú bilanciu a boli schopní splácať pôžičky. Takto sme svedkami vskutku bizarnej situácie, keď najbohatšie krajiny sveta sa usilujú za každú cenu zvýšiť svoju výrobu jednoducho iba preto, aby finančne zostali nad hladinou, zatia? čo najchudobnejšie krajiny, ktoré by zúfalo potrebovali zlepšiť svoje domáce po?nohospodárstvo a priemyselnú infraštruktúru, svoje ekonomiky orientujú na už aj tak presýtený svetový trh - a to z peňažných dôvodov. Toto všetko zaraďuje ekonómiu a najmä ekonómiu finančnú, do sféry pohybujúcej sa mimo reality.

Avšak pochybné finančné údaje usmerňujú chod nielen makroekonomickej sféry. Pri zostavovaní každého rozpočtu a pri každých vo?bách sa pozornosť sústreďuje na otázky znižovania výdavkov, úspor na jednej strane a obvinení z plytvania peňazí na strane druhej. "Finančný plán druhej strany je nadsadený" všetci zborovo tvrdia. Desiatky ekonómov a politických komentátorov potom usilovne prepočítavajú na svojich kalkulačkách, či s?uby tej strany sú dôveryhodnejšie než s?uby druhej strany. Potom s triumfálnym zvolaním začnú rozhodne tvrdiť, že "niet dosť peňazí"... Takže to nemôžeme urobiť. Pretože peňažné údaje požívajú dôveru. Peniaze sú akceptované ako konečný arbiter. Peniaze sú totálnou ekonomickou pravdou, limitujúcou realitou. A ak nie dosť peňazí, nuž ich jednoducho niet...

Avšak tento večný nedostatok štátnych financií charakterizovaný do omrzenia sa opakujúcim tvrdením, že "nemáme na to peniaze" treba spochybniť. Peniaze sú prostriedkom, ktorý vymyslel človek a ak celá ekonomika je trvalo neschopná robiť to, čo chce, iba preto, lebo chýbajú papieriky, na ktorých sú napísané čísla, je silný dôkaz, že nedostatok týchto papierikov a čísel nemá nijaké opodstatnenie. Vezmime si len niektoré rozhodnutia prijaté z dôvodu krátenia výdavkov... Budova stojí, zariadenie je na mieste, ?udí schopných zastávať tieto práce, je dosť, pričom služby, ktoré by poskytovali, sú miestnymi obyvate?mi ve?mi žiadané. Potom však príde nejaký pán v šedom obleku, ktorý nám povie, že nemocnica, škola, knižnica, pošta, stanica pobrežnej hliadky, výskumné laboratórium, plaváreň alebo čoko?vek iné musí byť zatvorené, pretože nie sú na to peniaze. Ako je však možné, že si nemôžeme dovoliť niečo, čo už máme, čo už existuje? Mesto môže zúfalo potrebovať novú školu, stredisko, alebo opraviť cesty, materiál môže ležať pripravený na dvore, ?udia môžu byť nedočkaví do práce, avšak niet peňazí.... takže to nemôžeme robiť. Ako je to možné, že si nemôžeme dovoliť niečo, čo fyzicky máme na dosah?

Táto situácia je všeobecne akceptovaná, pretože sa vychádza z toho, že peňažné údaje sú platné a že nedostatok peňazí znamená nedostatok čohosi životne dôležitého. Ak by nedostatok peňazí bol analogický nedostatku pracovných síl, materiálu, dopytu, malo by to aspoň racionálny dôvod. Ak ktorýko?vek človek nemá peniaze, dá sa to logicky zdôvodniť. Ak však celá ekonomika stále trpí nedostatkom peňazí a preto nemôže robiť to, na čo jednoznačne má dosť kapacít, je absurdné.

Peniazom sa dôveruje. Peňažným štatistikám sa verí. Nikto neodmietne platiť svoju hypotéku z dôvodu, že finančný systém je chybný. Nik sa nesťažuje, že úsilie vlády o maximalizáciu exportu s cie?om získať zahraničnú menu je nesprávne, pretože čísla v našej obchodnej bilancii sú skreslené. Keď minister tvrdí, že niet dosť peňazí na niektorú činnosť, nik mu nepovie: "Vaše čísla sú irelevantné". Takmer všetci vychádzame z toho, že finančné údaje presne vystihujú našu situáciu. Ak sme naozaj tak hlboko zadlžení a denne sa nachádzame na rozhraní medzi solventnosťou e insolventnosťou, potom určite musíme ove?a usilovnejšie pracovať. Všetci ekonómovia, politici, biznismeni a priemyselní experti sa zhodujú v tom, že musíme znižovať náklady, byť konkurencieschopnejší, zvýšiť produktivitu, rozbehnúť nové podniky, vytvoriť viac pracovných miest, viac exportovať do iných krajín. To isté hovoria v Amerike, Francúzsku, Nemecku, Švédsku, Kanade a Japonsku. Bohužia?, to isté už teraz tvrdia aj v Sudáne, Etiópii, Madagaskare, Filipínach, Srí Lanke.

Táto kniha spochybňuje široko rozšírený názor, že finančné údaje a štatistiky, na základe ktorých sú bežne prijímané ekonomické rozhodnutia, sú správne. Všeobecná dôvera v moderné peniaze a vo finančné rozhodnutia nie je vôbec opodstatnená a zdanlivá neutralita súčasného finančného systému nie je ničím podložená. Moderné peniaze nie sú neutrálnym médiom; veď spôsob, ktorým sú peniaze v súčasnosti tvorené, im prepožičiava špecifický charakter a závažnú predpojatosť. Moderné peniaze v skutočnosti fungujú v rámci svojho indiferentného a izolovaného matematického sveta, pričom vytvárajú svoju vlastnú verziu "faktov", vlastnú verziu ekonomiky, svoju vlastnú realitu. Hovoria nám, čo môžeme a čo nemôžeme robiť, čo si môžeme a čo si nemôžeme dovoliť. Avšak t

A co tomu říkali policajti, když jim to pánové Žouželka a Přibyl při výslechu vysvětlili?