Mám obavy povedat to priamo

Ta nejtezsi vec na svete je rict nekomu pravdu do oci a to jeste takovou formou, aby to ten druhy vzal (resp. aby se nezhroutil nebo nenastval) a aby v tom zase nebylo prilis mnoho emoci. Mozna trenink prezentacnich dovednosti, mozna by stacilo pro zacatek si to zkusit pred zrcadlem, desetkrat, dvacetkrat, ono i divat se sam sobe do oci je docela tezky.. Ale na tridni z gymplu uz bych se v tomto veku vykaslala :-)

Ak mi niekto lezie svojim správaním na nervy, alebo som s nejakým človekom vrcholne nespokojná, mám obavy povedať mu to priamo. Namiesto toho otravujem ?udí v tomto fóre, ohováram mne nepríjemného človeka pred rodičmi a priate?om. Prečo mám obavz povedať niekomu, že ma riadne naštval a volím takúto formu? Napríklad ešte stále ma neprešla nenávisť k triednej z gympla. Prečo som jej pred dvomi rokmi na stretávke nepovedala, že bola hnusná a nikdy jej tie ironické posmešky neodpustím, ale s mojimi negatívnymi emóciami trápim okolie? V mojom veku už predsa človek musí vedieť povedať pravdu do očí. Mám 32 rokov.