Depersonalizace,derealizace -život jako

Ten kontakt naskakuje nezávisle od tvojho chcenia. Nesúvisí z tvojou vô?ou. Preto svoju vô?u zameraj na život v chorobe. Nie na odstránenie svojej choroby. Ak vedci objavia liek na panickú poruchu, dozvieš sa to. Tým nechcem povedať, aby si neužívala to najlepšie, čo doteraz vynašli.

...hm, musím priznať, že Ivan mal istom zmysle pravdu...ak neberie vážne túto chorobu, vlastne sa dokáže mať rád ( čo ja nie) a tak pravdepodobne u neho nevzniká ani to?ko agresivity.
Klobúk pred Tebou dole Ivan...:)

dostanes dost prilezitosti na uvolnenie agresivity? ja si to nemozem dovolit, lebo ma ini poznaju ako pokojneho cloveka, tak by som im asi tazko vysvetlovala, co sa deje. Potrebovala by som specialnu zvukotesnu miestnost na kricanie :)
Ale mas pravdu, potlacanie emocii sa obracia voci nam samym..
ani toto uprsane pocasie neprospieva, ani konciaci vikend..

..... vzťahy????? :) učím sa.....má perd sebou ešte strašne ve?a práce....
ako si už určite zbadala, pasivita ma provokuje......a aktivita , strácam sebavedomie......
...ale niekedy sa mi podarí presadzovať aj voči aktívnym ?udom, i keď priamej konfrontácie sa vyhýbam...možno sa časom naučím zvládať aj túto situáciu
Čo zlepšuje stav?
Hm , možno to znie kruto, ale uvolnenie agresivity, ktorú potláčam....ak ju nedostanem von, otáča sa voči mne, potom mám z toho depresie...
Surové vyvrieskanie všetkej svojej boleti,plač,krik....robí zázraky, neviem, či je to pravidlo a platí to na každého, možno ano....
Rozmýš?am nad tým prečo som taká " agresívna" vo svojom vnútri, voči ostatným....prečo mi vadí to?ko vecí, neviem...možno som málo tolerantná aj voči sebe....Riešnie je hudba budúcnosti :)

activia, vies co je uzasne? aki sme vnutorne silni, ked sme oslabeni.. ide o nase ja, o nic menej..
ani ja ten boj este nevzdavam, no neviem, ci to niekam povedie. mozno casom budem vidiet situaciu ako Ivan..
odbornika ti, zial, neviem odporucit, aj ked by som ti vyzdravenie velmi dopriala, lebo, ako vidim, si mudra osobka.. mame to my smolu..
vravis, ze hladas, experimentujes.. prisla si zatial na nieco, co ti trochu zlepsuje/zhorsuje stav?
ja zistujem, ze horsie je to, ked vidim vedla seba cloveka, ktory je happy, plny planov, activity.. po prve mi to pripomina seba pred par mesiacmi a po druhe vidim tu priepast deliacu mna od okolia..
ty si na tom ako s ludmi?
papa:)

....liečila som sa , ale už sa neliečim....
snažím sa všetky svoje pocity vyjadriť....
...nechcem hrať, chcem hovoriť to čo cítim..., hladám, kedy sa dobre cítim...
..hladám príčiny prečo sa cítim zle, prečo unikám z reality..
experimentujem.... čo dodať...to je všetko :)
Prečo? Chceš mi odporučiť nejakého odborníka? :)
Tí sa zo mňa zblázia...pozor mám to odskúšané:)

activia, mam podobne "pocity" ako ty..sledujem tvoju debatu s Ivanom a je to nieco akoby vnutorny monolog vo mne -"nevzdam to a verim, ze sa dostanem do normalu" versus "nema to zmysel, toto nevyliecitelne NEzitie.." niekedy to je na zblaznenie, inokedy nastupuje rezignacia..
Ako sa vlastne liecis, ak vobec? chodis aj k odbornikom?

...sám si napísal .."začni žiť" nie hrať...

..prečo by som sa mala zmieriť....
aj keď je niekto na invalidnom vozíku, a nevie chodiť, ale sem tam jeho nohy cítia...neodpíšu ho ...
...snažia sa obnoviť tú sieť neurónov...a nikedy sa to aj podarí...
..prečo by som sa mala odpísať... a dobrovolne....
Nemám pocit, že sa mi prepálili všetky obvody, niekedy ten kontakt naskočí.....

Zmier sa so svojim hendikepom a začni žiť čo najlepšie, aby si sa cítila fajn...

Actívia. Ak ťa prejde toto obdobie, potom mi dáš za pravdu. Naučiť sa chodiť, keď máš uťatú miechu, je fyziologicky nemožné, aj keby si sa rozkrájala. Radšej tú energiu investuj v posede na vozíčku a nestavaj sa, keď máš preťatú miechu, bez ktorej sa nepostavíš.To je naozaj plýtvanie energie, a ešte k tomu ostaneš sklamaná z neúspechu. A to že si sa naučila naladiť gitaru, to ešte tvoju chorobu neodstáni, aj ja som sa naučil naladiť gitaru, dokonca aj akordy skladať v melódie, ale z choroby mi neubudlo...

...nechcem byť oddelená od hmoty! Chcem svoje pocity do tej hmoty dávať! Chem aby boli prejavené v hmote! Prečo by sa to nedalo naučiť! Prečo by sa nedali naučiť rozoznávať chute, vône.....
Dá sa to naučiť!!!!!
Keď som mala depku, vzala som do ruky gitaru, musím podotknúť, že nemám hudobný sluch( ako inak), ale to?ko som na nej brnkala až som sa ju naučila naladiť....trvalo to dlho....a zase som vyšla z cviku , ale dá sa to!!!!!!
Nechem hrať! Chem žiť!!!!!

Pocity:Pocit neskutočnosti okolitého sveta a pocit neskutočnosti seba samého. Nefungujú nám senzory, ktoré by tento stav zrušili. Je to ako keď niekto prestane cítiť chuť. K?mi sa k?mi, ale je mu jedno čo požiera, všetko má rovnakú nechuť. Naše spojenie s vonkajším svetom je narušené, preto ten pocit za výkladom. Nemáme ale narušené spojenie so svojim ja, chýba nám len spojenie nášho ja so svetom, preto ten pocit dpdr. Ostal nám len rozum a cit, oddelené od hmoty. ako si z tohoto stavu urobiť zábavu? Proste tento stav treba prestať brať vážne. Treba robiť všstko tak, ako keby sme s tou realitou spojený boli. Hrať ako herci. A najlepšie sú komédie, preto treba hrať komédiu, aby sme mali stále úsmev na tvári.

nikto nechce, aby si ostala pasívna. Len sa vykašli na svoju chorobu a buď actívna...

To som písala ja actívia

...neviem zotrvávať v pasivite!!!!
to je ako vzdať sa.....nechať sa unášať prúdom!!!!
Vždy rozmýš?am, čo ako by sa dalo zmeniť(až na výnimky, keď mám depku)
Je to ako vyhlásenie bezvládnosti...príroda, Boh
prečo by sme mali byť len bábky v rukách prírody , či Boha?
No a teraz ma ukameňujte ...:)

Mozog je rovnakou fyzickou časťou tela, ako srdce alebo noha. Niekto má k?čové žily, niekto choré srdce a niekto dpdr.Všetko je to fyzická záležitosť. Druhá vec je, ako to človek zvláda. Niekto dostane depku z k?čových žíl a niekto nemá depku ani z dpdr...

Actívia; v prvom rade si uvedom, že ty si chybu neurobila.Povedzme, že to je vec prírody...

Chémiu v mozgu môžu meniť aj podnety mimoemočné...

Matia, čo je vypnuté pre každého?