Gamblerství

Lemogu nemáš kamarády. Všem jsi dlužil a podvedl je.proto kontaktuješ gamblery a alkoholiky recidivující at mas aspoň nějaké známé. Manipuluješ ty nemocné. Milionové dluhy se ti vyparili:)

Lemogu David rozhodne není baculaty. Ani malý.

David nehraje 2 roky. Mel...falesny Bikere
S pravym Bikerem jsem se taky setkal, je to vysoky, vysportovany frajer, zatimco baculaty David mu svoji vyskou saha sotva po ramena. To za prve.
Za druhe - jak to bylo s recidivou Bikera vedi ti, kteri se tehdy zucastnili tajneho srazu. Dle meho to recidiva nebyla ale podrobnosti tady psat nebudu, kdyz bude Biker chtit, napise to jiste sam.
A kdybys tusil co myslim plnohodnotnym zivotem - nechapal by jsi. Ale tve fantazii povoluji pruchod a vymyslej a domyslej si co chces a treba to tady pis jako fakta, prestoze to jsou domnenky.
Falesny Bikere, jsi plny zloby ale i presto preji i tobe aby jsi uz prestal hrat a zacal abstinovat.

Gulaku, byvaly doby na teto diskuzi, kdy nebyl problem si popovidat o cemkoliv vcetne vyse dluhu a splatkach. Od jiste doby uz to neni vhodne. Mas pravdu - ja jsem prohral jen to co jsem vydelal, a bylo to dost penez. Proto necht si kazdy spocita, kolik asi vydelavam, kolik jsem schopen splacet a kolik asi jeste dluzim.
I s Tragikem jsme se tehdy shodli, ze pokud si abstinent dobre nastavi splatky a je schopen vydelat dost penez, plnohodnotny rodinny zivot je mozny bez omezeni.

Ja si pamatam, že zo začiatku som si na nástenku, ktorú som používal na veci do školy nalepil ten zoznam vecí, ktoré možem robiť zadarmo, potom som tam mal ešte nejaké slogany: "Nenechaj sa uniesť" "Prvé rob to doležité" "Stoj nohami pevne na zemi" "Ži a nechaj žiť"... No a potom som si v exceli urobil taký kalendár, na jednu A4 mi vyšlo 6 mesiacov, pekne na týždne a dni rozdelené a postupne som si deň po dni zeleným zvýrazňovačom zafarboval dni, kedy som nehral a perom som si do toho políčka napísal napr. beh, meeting AA, alebo jogu, podľa toho, čo som robil. Na začiatku po nejakom prvom týždni som 3-4 dni pil a hral, a to som si zvýraznil červenou, ale potom už bolo všetko zelené. Takto som si značil deň po dni asi rok a pol. A tiež som si potom na túto nástenku dával papieriky, koľko mesiacov ešte do konca insolvencie. Pamatám si, keď som tam dával č.20 a hovoril som si, kurna, ešte dvadsať mesiacov a bude to paráda! A čas utekal ako voda, potom 19, 18, 17....3, 2, 1 a bol som oddlžený. Super pocit. Proste deň za dňom, robiť dobré veci, čo ma podporovali v triezvosti a dobrej kondícií. Človek si postupne začne veriť, ale potreboval som si zachovať pokoru, aby som sa nestal namysleným, že už je všetko v pohode a aký som dobrý, že som to dal. Potreboval som si uvedomiť, že bez AA, psychológa a spolubývajúceho by som to nedal, alebo by to trvalo oveľa oveľa dlhšie. Ale samozrejme som musel aj ja zamakať, na sebekázni. A bol som ochotný aj prosiť na kolenách, len nech sa z toho dostanem.

Útočite na Davida co dluží v bance pár Korun. Nikde jinde. Ale neplatící lemog je váš vzor lulini.

Vtip roku:) lemog dlužil před 1.5 rokem asi tři miliony. Před dluhy utekl a říkal ani neví komu kolik dluží.

Lemogu plnohodnotný život s milionovym dluhem? Schovaný před dluhy. V 50 letech někde v panelaku bez kamaradu, manzelky na stavbach drina. To je super život:)

David nesázel jak tady pomatený psychopat Peter píše.

David nehraje 2 roky. Mel jednu recidivu. Psycholožka říkala jedna recidiva se nepočítá. Stejně jako ti říkala mi.

Ahoj....drive jsem psal ahoj vsem, dnes -----
Ahoj Peter, gulak, chytra holka, honza 37, smajl.
Je vas tady par ale aspon tak ikdyz jak jsem prosel par poslednich stranek - nocni narusitel, pravdepodobne nemocny clovek a cerny biker se ve snaze narusit diskuzi pouze ztrapnuji ve snaze vyprovokovat reakci.
Nebudu to tedy komentovat , snad jen poznámku - zaslouzili by si lekarskou peci a snad by potom zili spokojeneji, at uz s gamblem nebo bez. Taky jsem zaznamenal poznamku, ze David nehraje 2 roky...to je nesmysl, s Davidem jsem se setkal v listopadu 2016 a asi pul roku na to jeste hral, jestli od te doby nehraje nevim ale pokud tedy nehraje (sazeni je taky gambl), abstinuje asi rok actvrt, takze o dvou letech nemuze byt ani rec.
Ja jsem tady po delsi dobe a duvod je jasny - 3 roky bez gamblu.
Nebudu nikomu davat recepty a navody na samolecbu, svuj pribeh jsem tady sdilel asi do konce roku 2016 a pote napsal par prispevku na nehraj.sk - kdo chce dohleda si to.
Samozrejme ze lide jsou ruzni , s ruznymi vlastnosti, charakterem, rodinnym zazemim , praci apod a po vyhodnoceni techto konkretnich kriterii by se originalnim zpusobem mel odvijet recept na samolecbu. Ani psychiatr ani psycholog ani lecba v pl a ani saman nemuze 100% naordinovat individualni navod jak se stat abstinujicim gamblerem. Je to v kazdem z nas, v pili, vytrvalosti, sebeuvedomeni.....v priznani si - jksem gambler ....chci byt abstinujici gambler. Peter ma za sebou temer 4 mesice absatinence a jeho komentare davaji smysl. Pravdepodobne se tady budou objevovat provokateri, kterym bude jeho uspesna abstinence trnem v oku. Peter - i v dobe mych zacatku se do me na teto diskuzi nevybirave opiral nejaky radek....ja jsem byl ovsem odhodlany a nabity energii a presvedcenim, ze me nic a nikdo nemuze vykolejit z me cesty abstinence. Provokace toho radka jsem si pretransformoval do motivace, kdy jsem ho litoval, ze stale hraje a nechtel skoncit jako on. Takze je na tobe i na vas ostatnich, jak moc jste odhodlani byt abstinenty a co vsechno jste ochotni a schopni udelat pro to aby vas nevykolejila kdejaka prkotina napr. v podobe provokatera - nemocneho cloveka.
Co se me tyce, ziji naprosto pohodovy, spokojeny, plnohodnotny zivot , bez stresu.....podrobnosti z pochopitelnych duvodu nebudu vypisovat tady.
To co navrhuje honza37 je na zvazeni dnesnich diskutujicich, jen dejte pozor, koho mezi sebe vezmete a jake informace kde a komu reknete.
Peter - pokud bys chtel nekdy pokecat napr. pres messenger, napis mi SZ na nehraj.sk

Ja píšem pod svojim menom ty pod falošným, ja abstinujem 112 dní ty klameš že abstinuješ 2 roky a pritom si len prehodil automaty za kurzovky, ja sa tu snažím poradit ty si sem vešal tipy, ja sa snažím písat k teme gemblerstva ty sem vypisuješ veci o pokojíčku, holkách a iných blbostiach ani nehovorím. Ale jasní ty si normálny a ja som psychopat.Ešteže naštastie si tu lidia vedia utvorit vlastný názor

Peter proč si nenávistný a psychopat?

Ahojte dnes 112 deň bez hazardu. A ty David neviem či to dokážeš pochopiť ale to že 2 roky nehrás automaty ale stavkujes nie je abstinencia. Chápeš to? Asi nie,,ale buďudný, my máme pre teba pochopenie. Dokonca aj ja čo recidivujem 10 x do roka,ale chvalabohu ja som nepresedlal z jednej závislosti na druhu

Gulak ten je v pohodě....Davide, nemusíš chodit kolem horké rýže. Na přímo a chlapsky se gulaka zeptej jestli bude tvůj jediný kamarád.

Gulak ten je v pohodě. Neradí všem jako psychopat Peter. Ten recidivuje 10x za rok. Ale bude radit Gulakovi.

Při smyslech:) Lulin tady tráví celé dny. Píše jeden negativní a psycho text za druhým. Bez peněz, holky, z pokojíku:) Pořád recidivuje no podle Honza37 je při smyslech:)

Luk píše tady jako chytrá holka. A je prý při smysloch:) Vždyť je to obecní blb z pokojíku u mámy. Bez holky, kamarádů.

Ten psychopat a recidivující Peter bude pořád urážet Davida. David nehraje 2 roky ty nulo zaprsklá.

Čau Gulak, Peter81, Chytrá holka a ostatní, ktorí sú ešte pri zmysloch :)
Budem písať slovensky, aj keď som už 16 rokov v ČR. Sľúbil som, že cez víkend napíšem, takže tak aj konám. GAmblerstvo, chlast, drogy.. všetko je to len doseldok niečoho hlbšieho vo mne. Egocentrizmus, sebectvo...to že sa človek nemá rád...atd
Odmietal som dospieť, prevziať zodpovednosť za svoj život, lebo to chce odvahu, A ja som sa vžd ako srab vyhováral na okolnosti.. "vrátil by som ti peniaze, len keby ten MAnchester nedostal v poslednej minúte góla" a podobne. No nič. Hral som od 14tich, automaty, sázky, karty, ruletu. Až do 30+

Keď som mal 30+, tak som dostal novú šancu... schválili mi bankrot, takže som vedel, že dlhy budú niekedy splatené, dostal som od firmy byt do podnájmu, začal som športovať, vzali ma na výšku diaľkovo, potreboval som nejako vyplniť čas a nasmerovať niekam energiu. Kedysi som ňou mrhal na gambling, chlast, drogy a zháňanie peňazí, výhovorky, pretvárky... Deveť mesiacov som vydržal vtedy nehrať, nepiť atd... našiel som si skvelú holku, ale na rande som si dal víno s ňou a postupne som začal znova hrať. Zistila to, dala mi kopačky, veci v zastavárni... ALe to bolo to najlepšie, čo mohla urobiť. Ešte som pár mesiacov gamblil, ale to už som po rozchode chodil k psychológovi a ten keď počúval tie moje gamblersko/alkáčske karamboly, tak mi povedal, že ja by som možno znova prestal na pár mesiacov s hraním a chlastom, ale že pokiaľ nebudem mať okolo seba ľudí, ktorí sa snažia o triezvy zmysluplný život, tak nemám moc veľkú šancu na úspech. Doporučil mi preto navštevovať Anonymných Alkoholikov. VTedy som ešte nejak prehral posledné peniaze a už som vážne nemal kam sa obrátiť, proste už som bol totálne zahnaný do kúta. Bankrot pred sebou (570 000 Kč) - cca 4 roky srážok. Napožičiavané od kamarátov, rodiny, veci v zastavárni... a mesiac do výplaty. Býval som so spolubývajúcim. Prišiel som za ním, úplne v riti, s plačom, že to proste nedávam, že som prišiel o všetko a už sa mi takto žiť nedá. DOšli mi sily. Úplne som kapituloval, priznal si porážku - že ma ten gembl porazil na celej čiare. Musel som si priznať, že nie som ten chytrý Honza, čo som si o sebe myslel. Musel som sa zmieriť s tým, že to proste praskne, už nemalo cenu sa pretvarovať, už to ani nešlo a stejne to ľudia v okolí vedeli, že hrám a mám dlhy. Takže najjednoduchšia cesta bola, vzdať ten boj, kapitulovať, priznať si porážku, odhodiť to ego a požiadať o pomoc. Samozrejme som vedel, že to bude bolestivý proces, ale ja som vtedy pochopil, že skratky neexistujú. Chcel som ešte žiť nejaký normálny život. Tak spolubývajúci keď videl, ako som v piči, tak sme sa dohodli, že za mňa kamošom v práci poplatí dlhy (cca 10 000), vyberie mi bicykel zo zastavárne, aby mi nenaskakovali úroky a mohol som na ňom jazdiť do práce. Ja som mu na oplátku povedal, že mu nechám posielať výplatu na jeho účet. Chodilo mi vtedy po odpočítaní zrážok cca 12 000 Kč. On mi dával odvtedy len na stravu 100-200 kč, na míting Anonymních Alkoholikov do Prahy raz za týždeň na vlak a keď som niečo do školy potreboval. Toto bolo veľmi doležité, lebo ja by som peniaze neudržal v ruke. Niekto ich musel mať pod kontrolou a dávať mi len drobné. Za pol roka som si to u neho splatil a už som mal odvahu si otvoriť vlastný účet. Už som vtedy pol roka nehral, chodil som na AA (i na skypové mítingy), psychológovi raz za mesiac a cítil som sa vážne dobre, odhodlane. Najviac mi pomohli AA a ten spolubývajúci a takisto aj ten psychológ - všetko sa to podporovalo. Na AA som pochopil, že fakt je najdoležitejšie, 1.krok, priznať si porážku - čomu sa my závisláci vyhýbame do posledného dňa. Ale ono príde čas, keď bude každý na lopatkách, pokorený a nebude inej možnosti, len kapitulovať. Potom može začať cesta rastu. Samozejme som sa vyhýbal sportbarom, a pochybným kámošom - už som mal iných, z AA, triezvych, takých, čo dokázali svoje posrané životy napraviť - to bola pecka, už som sa necítil izolovaný, nepochopený! Internet som mal stále, ale to bolo v poho, lebo prachy mi hlídal ten spolubydlící a půjčku mi už nikto nedal. A po tých pár mesiacoch, už ma to stejne moc nezaujímalo. A čo píše Gulak, že na AG, AA sa to stáča k Bohu, ono to je tak, že musí človek hlavne uveriť, že nejaká vyššia sila, než je on sám, mu pomože - a tú si može vybrať on sám. Pre mňa tá vyššia sila bola tá skupina triezvych ľudí, psychológ a veril som, že keď sa ich budem držať, tak budem zachránený a tak sa aj stalo. Postupne som splatil celý bankrot, dokončil som si výšku, urobil vodičák, dostal lepšiu prácu, naučil sa anglicky a začal som behať najskor polmaratóny, potom maratóny a cvičiť jogu. HOdne mi pomáhali aj Nešporove relaxácie - joganidra napríklad. Keď som býval vyčrpaný, tak to bola prvá vec, ktorú som urobil po príchode domov - ľahol som is na postel a pusti si joganidru. To bolo ako reset mozgu. Mentálna úľava, ktorú som tak moc potreboval. Výdy som sníval v dobe gamblu len o tom, ako by som chcel mať svatý pokoj, od všetkých sračiek, existenčných problémov, dlhov, výhovoriek.. KOnečne možem teraz povedať, že som sa ho dočkal. Už je to dva roky, čo som splatil poslednú splátku. Teraz si idem kupovať auto, mám skvelú holku a darí sa mi. Ale cítim, že potrebujem byť v kontakte s gamblermi, so závislákmi - pretože mi pomáha, keĎ vidím, že niekto zrecidivuje, to je pre mňa negatívna motívácia, aj keď nikomu neprajem, aby zrecidivoval. Pomáha mi, keď možem predať svoju skúsenosť niekomu trpiacemu - takto sa cítim, že celé to peklo nebolo zbytočné, že to, čím som si prešiel može niekomu pomocť. Pomáha mi to v tom, že sa cítim pochopený, pretože v práci sa o týchto veciach baviť nemožem. Pochopil som, že človek nie je ochotný urobiť zmeny vo svojom živote do tej chvíle, dokedy tá bolesť zo zmeny bude menšia, než bolesť z toho života, ktorý vedie. Aj ja keby som mal vtedy ešte kde si požičať, tak by som neprestal. MUsel som padnúť úplne na dno. Až tak, že človek je ochoný urobiť čokoľvek pre to, aby sa z toho dostal. A potom ťa nebude zaujímaŤ, či sa niečo niekde stáča k Bohu, alebo nie. Prostepojdeš a hotovo, lebo už nemáš na výber. ALe to treba odložiť to ego, ktoré máme my, gabmleri tak obrovské. No ale keď som si vtedy na dne povedal - kam si to chlapče dotiahol? Všetkým som sa snažil dokázať, ako sa mýlia a že ja aký som frajer. A pritom oni mali rodiny, autá, domy a ja som mal len kopec dlhov, rozbité vzťahy a nikto mi už neveril. Asi ten moj sposob života bol nahovno, len som si to do poslednej chvíle odmietal priznať. Alebo sebe by som to aj priznal, ale nechcel som, aby to vonku vyšlo najavo. ALe oni už to všetci stejne vedeli, tak už nemalo cenu sa pretvarovať. A keď som prišiel prvýkrát na míting a pred cca dvadsiatimi ľudmi som povedal celý svoj príbeh otvorene, tak taký neuveriteľný kameň mi spadol zo srdca, to sa nedá opísať. Konečne som mal pocit, že niekam patrím, nikto ma neodsúdil a boli tam aj horšie prípady. Tam sme sa nepoučovali, nikto nikomu do reči neskákal, každý si vzal z výpovede, čo chcel a hotovo. Toto ma oslovilo najviac. Nepotreboval som nejakých mudrlantov, aby mi hovorili, čo robím nahovno a ako to mám robiť inak. Toto som zažil na adiktologickej skupine - starý páprda mi tam šiel kecať do života a že on si myslí že zrecidivujem. Zlaté AA/AG oproti tomu. TAkže skupina mi pomohla a spolubývajúci, ktorý sa mi staral pol roka o peniaze na účte. Športoval som, učil som sa. Na nástenke som mal napísaných 20 vecí, čo možem robiť zadarmo, keďže som bol v insolvencii (napr. dať si vaňu, zdriemnuť si, ísť sa prejsť, zabehať si, napísať niekomu email, pomocť niekomu, navštíviŤ človeka, ktorý je na tom tiež nahovno, pozdieľať trochu, pripojiť sa na skype míting, počúvať rádio, učiť sa angličtinu, meditovať, dívať sa na hviezdy). Je toho dosť. Gembl je otroctvo. Bol som ako prikovaný na mobile/notebooku, live sázky, nič iné ma nezaujímalo, jak jebnutý som zíral na tenis, alebo nejakú basketbalovú súťaž do 18 rokov v Austrálií - to už človek vidí, že dáva úplné pičoviny, len aby mal ten pocit adrenalínu. Alebo keď som potreboval nutne vyhrať za pár hodín nejakú sumu na splatenie dlhu - tak som tam nahádzal všetko možné - samozrejme to šlo do kanálu. Vyčerpaný som chodil do práce- má takýto život zmysel? ALe dá sa z toho dostať. Treba si priznať tú porážku a požiadať o pomoc, nedívať sa na to, či to niekto v mojom okolí zistí - stejne to časom budú vedieť všetci.Teraz už 5 rokov a dva mesiace nehrám. Do barov nechodím. Na športové správy sa pozriem, ale zápas celý ma už neláka - je to strata času. NA svete je milión zaujímavejších vecí, než že Real Madrid hrá proti niekomu zápas - tí jeho hráči ani nevedia, že existuješ. Treba sa začať mať rád, nie že sebecky, ale starať sa o seba. Ísť sa liečiť, íśť na míting, starať sa o svoju fyzickú a psychickú kondíciu - šport, relax, spánok, joga. Dnes som bol s frajerkou na výlete, zaplatil som obed (na ktorý som pár rokov dozadu nemal), zabehal som si 15km a teraz som strávil hodinu písaním tohoto textu, pretože to možno niekoho inšpiruje, a aj mne to pomáha si pripomenúť, kde som kedysi bol a kde som teraz. Ale pri tom si uvedomujem, že stále ma od katastrofy delí jeden jediný tiket. Ale pokiaľ sa udržujem v dobrej duševnej kondícií a robím niečo pre uzdravenie a nevyplakávam stále, tak verím, že budem mať dobrý život. A podotýkam, že z totálnych sračiek to trvalo 4 - 4,5 roka, než som sa dostal, takže to je úplne v pohode a ani to nebola cesta slzavým údolím, keď človek nepije, nefajčí, negamblí, tak naozaj vyžije z mála úplne v pohode. Mám 37 v septembri a ak ak ma nič nezrazí na ceste, tak snáď ešte 40-50 rokov budem na tomto svete, takže stojí to za to! Nie je to tak, že ak mám teraz zrovna dlhy, tak celý život je v riti. Dá sa z toho pomerne rýchl

Miruno , ty vykřičníku. Na to už ti nikdo neskočí.

Napsat komentář a vzápětí sám sebe pochválit jako dvojvykřičník.

Klaune :-)