Depersonalizace,derealizace -život jako

...akú mám školu? .) Ako malé dieťa som sa vždy učila ve?mi dobre
zo všetkých predmetov som mala jednotky, len čítať som sa nevedela naučiť ani za svet .... Keď sa mi to konečne podarilo, zdalo sa , že všetko ide bez problémov ( aj keď jazykový talent asi nikdy nebudem) prišla na rad priemyslovka, potom STU tam som to už nezvládala , neviem doteraz, či som bola v takom strese, alebo čo, nenapadali ma tam základné veci, čo som bežne používala na strednej škole....trapas jak hovado.... Potom som sa pokúšala ešte raz, aj som jeden čas chodila......ale mám pocit, že tréma , úzkosť a panika tam tiež urobili svoje......vždy som si myslela, že mám zlú pamäť, lebo robím všetko v strese, až ty si teraz načrtol aj iné dôvody, ale vtedy som ešte vôbec netušila, že mám dajaký problém........ani druhú VŠ som nedokončila. Medzičasom som sa vydala a mala dieťa. Potom som pracovala, mala som dobré miesto a po rokoch som si spravila špecializačné štúdium, tiež tam panika a úzkosť robili svoje, ale skončila som celkom dobre. Inšpirovaná úspechom a novým sebavedomím som sa znova prihlásila na VŠ . Neviem či to má súvis, bola som za jedným liečite?om s alergiou , a odvtedy sa mi všetko zrútilo ako domček z karát.....ako keby sa tá všetka panika, čo som behom rokov nazbierala dostávala na povrch, nevedela som spať, jesť....vyčerpanú ma napadali rôzne myšlienky, ako keby cudzie....skončila som na psychiatrii......
Do roboty ma prijali naspäť, čomu som ve?mi vďačná, ale po dvoch rokoch sa oddelenie aj tak rozpadlo. Zostala som bez práce, tak som si spravila jeden rekvalifikačný kurz , nebola som zvyknutá sa to?ko zrazu učiť a sústrediť, často sme písali v jednom kuse Od 8:00 do 14:00, chytali ma migrény, chcela som to nechať...ale dokončila som to . Začala som si h?adať prácu a odvtedy som predavačka. Išla som na jeden konkurz, kde mi povedali...tak ty budeš vedúca drogérie, vypleštila som oči a odvtedy som ňou bola, zaškolovali ma Štúrove, v čase Štúrovského jarmoku :) . Po čase som to nechala a teraz sa tak rôzne flákam po predajniach......

akú si absolvovala školu?

myslím si, že čakať na spasite?a je blbosť, treba sa s tým naučiť žiť čo najlepšie. Nič lepšieho spraviť nemôžeme...

ani svetový, to by sme sa o tom dočítali na nete...

Pýtal som sa českých vedcov na dpdr. Zatia? nič nevynašli...

začal som robiť ako 17 ročný, so základným vzdelaním a neukončenou priemyslovkou. DPDR mi znemožnilo doštudovať, tak som išiel robiť. Robil som tie najhoršie práce a bol som chorobou dezorientovaný. striedal som úseky pracovné s liečebnými.asi okolo 26 roku som sa rozhodol ukončiť školu, musel som ju však absolvovať celú, lebo mi dva roky neuznali. pracoval som aj v čechách, ale vždy som robil roboty so základným vzdelaním, aj napriek vysokému IQ. Školu som dokončil, a dokonca som do nej chodil rád, aj keď sa mi učilo ve?mi ťažko. Mal som mizernú pamäť, koncentráciu a schopnosť predstaviť si, čo sa vlastne učím. zmaturoval som, urobil si vodičák aj na nákladiak a čakal, že ma v práci povýšia. Nepovýšili. robil som naďalej prácu zo základným vzdelaním. jeden kamarát sa rozhodol postaviť obchod a predávať farby laky. Poznali sme sa z cyklistiky. Obaja sme pretekali. Ja som ho presvedčil, aby na poschodí obchodu zriadil bicyklovú predajňu, že ju budem prevádzkovať. Súhlasil. tak som išiel na nákupnú cestu po česku a nakúpil tovar, ktorého bolo po revolúcii nedostatok.
Akurát bol jarmok v štúrove a tak sme tovar predávali na prízemí, kde mali byť farby laky. Tovar sme predali za dva dni, a tak sa farby laky nekonali a na prízemí ostal bicyklový obchod, ktorý som prevádzkoval. Po roku som sa oženil, ale ženu som mal z iného mesta, tak som sa rozhodol presťahovať sa za ňou a otvoril si obchod v tom meste. Potom som mal druhý, tretí, štvrtý. prišli však ve?koobchodné reťazce a iné konkurencie, takže to?ko obchodov už bolo nerentabilných, tak som ich postupne redukoval na jeden, ale poriadny, aby bol nevytlačite?ný. sám som predavač a ostatné, okrem účtovníctva, ktoré robí manželka, a švagor robí opravy.Myslím si, že sa nám darí celkom dobre. Máme rodinný dom, ktorý sme si svojpomocne postavili, fungujúcu rodinu a o peniaze nemáme núdzu. Nie sme však utrácači peňazí, takže nám niektorí ?udia dosť dlžia, keď sme im pomáhali vo finančnej núdzi. v podstate si žijeme v pohode. Na dpdr kašlem. nemá zmysel sa s tým zaoberať, pokia? nevynájdu skutočný liek na odstránenie. používam zatia? to njlepšie čo existuje a žijem ďalej, ako keby sa nič nedialo. ak niečo vynájdu, určite sa to dozviem a vyliečim sa. Ak nie tak nie. svet sa nezborí. je mi to jedno, v podstate. Keď mi je najťažšie, dám si ibalgin, a hneď mi je lepšie. a to je všetko...

Na to ma nahovoril svokor....ja som sa bála ísť, lebo nepíšem dobre na stroji. Bola to adm. pracovníčka. Skúšalo sa pár zákonov, úprava textu na PC, to som vedela, potom som písala nejaký list...ale , mám sa čo ešte učiť.
Nevadí, mám o skúsenosť viac. A viem čom sa potrebujem zdokonaliť.
V podstate ani neviem akým smerom sa mám vybrať, vlastne 4 roky školy a 14 rokov praxe môžem zahodiť za hlavu a môžem začať odznova všetko...háčik je len v tom, že už nemám 18.

A ty? Vždy si mal obchody?

A čo konkurz, o čom bol?...Myslím ten posledný...

Keď som otváral svoj prvý obchod, tak som na každý činžiakový vchod nalepil oznam o otvorení. Keď som otváral svoj druhý obchod, tak som so zamestnancami roznosil 5000 letákov do schránok...

...je to niečo úplne iné...predtým som sa nestretávala s ?uďmi( len s materialom, aj keď nás vychováli v robote tak, aby sme mysleli na to, že každým materialom sa schováva človek) Zrazu bolo okolo mňa plno ?udí, usmievali sa, hnevali sa, chválili ma, nadávali mi ... prv som bola asi ve?mi plachá, nevedela som ako mám tváriť :o
Bola to obchodná sieť kde som začínala a svojich pracovníkov školila spychologička. Poslali ma na školenie, a tak som pochopila, že na zákazníkov sa treba usmievať :)
Tá časť, práce so zákazníkmi ma celkom baví..., nebolo to také zlé ani s objednávkami a reklamáciami atď. ale od tej spoločnosti som odišla..mala som tam nejaké nepreplatené nadčasy, a neznášala som robiť v takom permanentnom strese( ale to je kapitola sama o sebe) Tých pracovísk bolo viac...dala by sa napísať o tom kniha.:O
Teraz som na tichučkom mieste, až ve?mi tichučkom, práve sa to otvorilo a rozmýš?ame na tom ako by sa dala zvýšiť predajnosť. Dnes v noci budem asi vymýš?ať nejaké letáky.... či sa nám to podarí rozbehnúť , tak to je ešte vo hviezdach......

Aj ja som predavač, našťastie vo vlastnej predajni... a ako sa ti javí tvoja nová pracovná príležitosť?...

To je jedno, aj tak je už po všetkom, ešte oplakávam, ale časom ma to určite prejde...
Teraz som predavačka, dúfam, že časom sa nájde aj niečo iné.

Dúfam, že to zoberie :o a nebudem ho nusieť zasa prehovárať :O ( lebo potom mi to hodí 2x )

Akú špecializáciu si robila v zdravotníctve?...

Ale chce, len ti to nechce dať najavo...

jej, nechcemi to pridať píspevok??????

Tipujem tiež podobnú koalíciu..však čo iné?
Zatia? som sa zúčastnila akýchko?kek volieb a referend.

Tipujem tiež podobnú koalíciu..však čo iné?
Zatia? som sa zúčastnila akýchko?kek volieb a referend.

Pracovala som v zdravotníctve......ve?mi úzka špecializácia, bolo zrušené oddelenie.
A tak by som povedala, že sa ma to nie len dotklo, ale že ma bez preháňania koplo.....

Magyarul nem szoktam nagyon irogatni, csak beszélni, de azt is nem sokat.

byť nespokojným je fakt chujovina. na to aby bol človek spokojný mu stačí strecha nad hlavou a jedlo do brucha. Všetko ostatné je nadštandard.

Typujem koalíciu smer,hzds,sns. smeráci už nebudú chcieť čakať ďa?šie obdobie na možnosť vládnuť a hzds a sns už sú tiež hladný po moci, po to?kých rokoch pôstu. ja už osobne dve volebné obdobia nevolím. je mi úplne jedno,kto je pri moci. môj život to nezmení...